O talentovaného Janusa je záujem, ten má ale svoju prioritu
Talentovaný brankár prispel výraznou mierou k zisku Calderovho pohára. Janus bol ústrednou postavou úspešnej slovenskej reprezentácie do 20 rokov na MS 2009 v Kanade, po ktorých si ho v drafte NHL vybral tím Tampa Bay Lightning. Hoci v najprestížnejšej lige na svete doteraz šancu ešte nedostal, po triumfe v AHL by mal mať k splneniu svojho veľkého sna opäť výrazne bližšie.
„Počas sezóny som mal serióznu ponuku zo Švédska, ozval sa Slovan Bratislava a pred pár rokmi ma v KHL draftoval Lokomotiv Jaroslavľ. Rozhodol som sa však pre zámorie a presadiť sa tam zostáva stále mojou prioritou,“ povedal okrem iného v rozhovore pre Sport.sk Janus.
Jaro, oslavy zisku prestížneho Calderovho pohára ste už ukončili?
„Už je celkom pokoj, treba si aj oddýchnuť. Po prílete do Viedne a následnom presune do Bratislavy som strávil prvé chvíle na Slovensku s najbližšou rodinou a rodičmi. Tí teraz odchádzajú domov na východ, ja za nimi prídem neskôr.“
S čím vás privítali rodičia?
„V prvom rade boli zrejme radi, že ma po dlhom čase znova videli. Hlavne teda mama, keďže otec bol za mnou v zámorí na návšteve počas sezóny.“
Ako prebiehali oslavy v Norfolku, o ktorých sa dosť popísalo aj v zámorských médiách?
„Odštartovali vlastne už v Toronte, kde sme dosiahli rozhodujúce víťazstvo a vybojovali tak trofej. Potom trvali asi ešte týždeň, počas ktorého sme boli každý deň s našimi fanúšikmi, manažérmi, trénermi či priateľmi. Užil som si to a teraz doma to po krátkom oddychu ešte trošku dooslavujem s blízkymi.“
Finálová séria sa skončila jednoznačne 4:0 na zápasy vo váš prospech. Vyzeralo to tak aj na ľade?
„Myslím si, že sme boli určite lepší a bolo vidieť, že máme navrch. Možno iba v treťom zápase nám trochu pomohlo aj šťastie, keď sa v predĺžení puk odrazil od plexiskla do súperovej bránky. Ale inak sme jasne dominovali.“
Ako celkovo hodnotíte sezónu z vášho pohľadu?
„Určite bola moja doteraz najlepšia medzi mužmi, takže som maximálne spokojný. Vyhrali sme posledný zápas sezóny a to je vždy super.“
Je zisk Calderovho pohára zatiaľ vaším najväčším úspechom v kariére?
„Povedal by som, že áno. Veď doteraz som žiadnu trofej ešte nevyhral. Hoci vo vyraďovacej časti súťaže som až tak veľa štartov nemal, celkovo som počas sezóny odchytal dosť zápasov a myslím si, že k úspechu mužstva som prispel dostatočne.“
Výrazne ste sa podpísali aj na jedinečnej šnúre bez prehry v závere základnej časti...
„Áno, dosiahli sme 28 víťazných zápasov v rade, čím sme zlomili dovtedajší rekord všetkých profesionálnych hokejových súťaží v zámorí. A potom sme vlastne pridali aj 29. víťazstvo, ale oficiálne sa počíta len spomínaných 28. V priebehu tejto série som odchytal asi šestnásť duelov. Potom povolali do tímu Dustina Tokarskeho z Tampy a začali sme sa v bránke striedať.“
V mužstve ste mali aj krajana Richarda Pánika, s ktorým ste v minulosti úspešne pôsobili aj v reprezentačnom tíme SR 20. Pomohlo vám to?
„Samozrejme, že je vždy lepšie mať pri sebe Slováka, alebo Čecha. Okrem nás dvoch boli v Norfolku teraz aj dvaja českí hráči, takže sme mali svoju skupinku. Bývali sme spolu na dome na Virginia Beach. Často tam mal niekto z nás niekoho blízkeho, tak to bolo fajn.“
V tíme zdolaného finalistu pôsobil ďalší Slovák, obranca Juraj Mikuš. Mali ste čas sa stretnúť, alebo aspoň prehodiť pár slov počas série?
„Práveže toho času veľa nebolo, všetko prebehlo strašne rýchlo. Chceli sme skočiť aspoň na večeru, ale ani to sa nám napokon nepodarilo.“
Zavítali ste s trofejou aj do Tampy Bay, ktorá má v Norfolku svoju farmu?
„Nie, po prílete z Toronta sme boli už iba v Norfolku. Najskôr sme absolvovali víťaznú cestu cez mesto a bol som milo prekvapený, koľko ľudí sa na nás prišlo pozrieť. Nič podobné som doteraz ešte nezažil. Pohár sme ukázali našim fanúšikom a potešil by som sa, keby nám ho v lete poslali aj domov na Slovensko. To by bolo úžasné, keby som ho mohol ukázať rodine a priateľom. Tréner povedal, že by bol tiež rád a uvažuje sa nad tým. Ako to však napokon dopadne, ešte neviem.“
Môžete nám priblížiť mesto Norfolk?
„Je to klasické prímorské mesto s veľký prístavom a vojenskou základňou. Blízko sú aj pláže, takže ponúka dosť veľa možností na relax a oddych. V posledných týždňoch tam už bolo dosť teplo, pribúdalo turistov či surferov. Veľmi sa mi toto prostredie páčilo a bolo by super, ak by som v podobnom mohol pôsobiť aj niekedy v budúcnosti. Človek si však nenavyberá, v prvom rade bude dôležité, aby som chytával a napredoval. Je však škoda, že Norfolk už viac nebude farmou Tampy Bay Lightning, ale od novej sezóny ju tam bude mať tím z Kalifornie Anaheim Ducks. Novou farmou Tampy bude klub Syracuse Crunch. Ak by som tam naďalej pôsobil, bolo by určite zaujímavé nastúpiť proti Norfolku. To je však teraz ešte vo hviezdach.“
Aké ste mali na domácich zápasoch priemerné návštevy?
„Zo začiatku sezóny to bolo slabšie, do hľadiska chodilo okolo 4 až 5-tisíc fanúšikov. S blížiacim sa záverom ročníka a vzhľadom aj k tomu, že sa nám darilo, sa návštevy zvyšovali a v play-off už býval štadión vypredaný. Kapacitu má približne 8-tisíc miest.“
Je Calderov pohár po Stanleyho pohári druhá najprestížnejšia hokejová trofej v zámorí?
„AHL je tam po NHL druhá najsilnejšia súťaž, tak si myslím, že áno.“
Už viete, kde budete pôsobiť v ďalšej sezóne?
„Ešte nie. Môj agent už komunikoval s vedením Tampy Bay, ale nič ešte nie je uzavreté. Musím čakať, múdrejší zrejme budeme po drafte NHL.“
Vašou prioritou zostáva zámorie a NHL?
„Áno!“
Práva na vás má stále Tampa Bay Lightning?
„Myslím si, že má na mňa stále nárok a bude prvým klubom z NHL, ktorý po mne môže siahnuť.“
Nad návratom do Európy ste neuvažovali?
„V priebehu sezóny som mal nejaké ponuky. Dokonca som uvažoval nad Švédskom, ale napokon som sa aj po debate s rodičmi rozhodol zostať v Amerike.“
Vy ste boli draftovaný už aj v ruskej KHL. Táto súťaž vás neláka?
„Áno, v drafte KHL si ma pred pár rokmi vybral Lokomotiv Jaroslavľ a vtedy som tam mal ísť aj na prípravu. Potom však prišla do toho Tampa, ktorá ma draftovala v NHL a tak som uprednostnil zámorie.“
V lete ste sa zvykli pripravovať v Bratislave a často aj so Slovanom, ktorý taktiež smeruje do KHL. Belasí o vás neprejavili záujem?
„Ku koncu sezóny sa o niečom hovorilo, ale detaily presne nepoznám. Ako som už povedal, zatiaľ uprednostňujem zotrvanie v Amerike. V každom prípade si však vážim každú jednu ponuku a úprimne sa z toho teším. Vždy je lepšie, keď je o hráča záujem.“
Prvýkrát v kariére ste sezónu skončili až neskoro v júni. Ovplyvní to vašu prípravu na nový ročník?
„Určite áno. V predchádzajúcich rokoch som začal s tréningom vždy skôr, teraz mi to vychádza až na prvý či druhý júlový týždeň, takže trošku mi to pokazilo plány. Mám svojho kondičného trénera Tomáša Mihálika, ktorý sa mi bude opäť venovať a určite vymyslí dobrý plán. Pripravovať sa budem spolu s Adamom Bezákom, ktorý naposledy pôsobil vo Švédsku.“
Takže budete musieť zrejme oželieť aj dovolenku...
„No, vyzerá to tak, že si nohy natiahnem len doma u rodičov v Jarovniciach pri Sabinove.“